Švédsko- Štokholm a (š)Uppsala (2.časť Štokholm)

Autor: Adriána Moré | 29.10.2018 o 20:26 | (upravené 30.10.2018 o 9:25) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  646x

Krajina samých Š, aj keď okrem názvu krajiny a hlavného mesta, som už tam nič na Š neobjavila, ale hodilo sa mi to do nadpisu tohto článku. Tento rok sme to trošku "fikli" cez Európu viac ako zvyčajne, a prišlo mi ľúto, to...

...nejakým spôsobom nezachovať (okrem fotiek). Prvá časť o Švédsku bola o našom pobyte v Uppsale, kde sme strávili dokopy 3 dni a v tejto časti sa povenujeme Štokholmu, kde sme strávili jeden deň.

Čo vás napadne pri spomenutí názvu Štokholm? Mne teda rozhodne Abba a ich videoklipy z mesta akými sú Summer Night City alebo Bang-A-Boomerang. Ale inak, toto mesto často nazývajú aj ako "Benátky severu" vzhľadom na veľké množstvo jazier a ostrovčekov, na ktorých sa toto mesto rozkladá (konkrétne na vyše 20 ostrovoch s približne miliónom obyvateľov).

My sme sa do neho vybrali ranným vlakom z Uppsaly, čo bolo zhruba 70 km a cesta trvala necelú hodinu na hlavnú stranicu nazavnú Stockholm Centralstation. Hneď pri východe zo stanice sa v pozadí objavuje budova radnice (Stockholms stadshus) a kostol Riddarholmen (Riddarholmskyrkan).

Cez most Riksbron sme prešli cez pešiu aleju Parlamentu a dostali sa ku kráľovskému palácu, ohľadom ktorého som si až teraz všimla, že nemám ani jednu reprezentatívnu fotku (popravde, ak by som nebola upozornená, asi si nevšimnem, že sa jedná o sídlo švédskeho kráľa).

Viac ma teda zaujal Stuténska huset, ktorý spolu s kráľovským palácom leží na ostrove Gamla Stan (som jediná, ktorej tento názov pripomína pesničku od kórejca PSY-ho?). Mimochodom, celá časť Stuténska huset je zaradená medzi jednu z najstarších častí v Štokholme a niektoré priľahlé uličky sa datujú až do 12.storočia. A pre záujemcov- hneď vedľa Stuténska huset nájdete múzem p.Nobela.

My sme sa dostali na ulicu Skeppsbron, ktorá v podstate prechádza druhou stranou kráľovského paláca s výhľadom na mini-záhradu a vodu (Lilla Värtan- úžinu rozdeľújúcu Štokholm na jednotlivé ostrovy a časti).

Cez viadukt Strömbron sme sa dostali k zálivu Nybroviken a tam už pozdĺž pobrežia sledovali množstvá lodiek, jácht a člnov (súdim, že v tejto časti ich asi nevlastnia chudobní švédski rybári). Slnko príjemne oslepovalo, dokonca sme si vyzliekli aj svetre a užívali si jesenné paprsky.

Po pobreží sa dostávame k mostu Djurgårdsbron a k ďalšiemu štokholmskému ostrovu Djurgården, na ktorom nájdete veľa muzeí, historických budov, zábavný park, skanzen, ZOO, cirkus, ABBA múzeum (!!!). My sme dostali doporučenie na múzeum Vasa- jedná sa o potopenú a znovuobjevanú loď zo 17.storočia, ktorú sa podarilo vytiahnuť z mora až v roku 1961. Čo je zaujímavé, že veľká časť konštrukcie lode zostala zachovaná vzhľadom na hĺbku a teplotu vody a zaujímavé je ešte to, že síce loď stavali dva roky, ale ihneď po vypustení na vodu sa potopila (ej, niekto sa prerátal). Múzeum doporučujem, aj keby ste náhodou neholdovali námorným pamätihodnostiam, pretože bolo skvelé predstavovať si život na takej obrej lodi - stravu námorníkov, ako si varili, koľko mali toaliet na palube a čo vôbec predchádzalo potopeniu lode...

Po obhliadke Vasy nám veru vyhladlo. Síce sme prechádzali okolo ABBA múzea, ktoré je od Vasy vzdielené zhruba na 350 metrov, ale na ich Watterloo a kostýmčeky mi nezostalo energie. Pri neďalekej lavičke sme boli nútení sa občerstviť desiatou a následne pokračovať v objavovaní ostrova Djurgården ďalej. Tu nás už ale krátko po obede chytil drobný mrholiaci dážď, čo nám nebránilo pri fotení sídla princa Eugena a jeho priľahlých budov akým je napríklad lisovňa olejov (Waldemarsuddes oljekvarn- ja som si naivne na prvý pohľad myslela, že pôjde o veterný mlyn! - nuž, Don Quijote zo mňa nebude).

Následne sme sa vrátili cez ulice, ktoré nás opäť previedli skanzenom, cirkusom, ZOO, botanickou záhradou späť na most Djurgårdsbron a vydali sa do časti mesta s názvom Östermalm na neskorý obed do miestnej tržnice so stánkami s jedlompomenovanú Östermalmshallen.

Z tržnice sme sa dostali do najznámejšieho parku Štokholmu s názvom Kungsträdgården - áno, ak by ste si to nevšimli na fotke, tak sa jedná o ten slávny park s kvitnúcimi čerešňami, škoda, že sme prišli o pár mesiacov neskôr...

Pešo sme sa presunuli do ďalšej časti Štockholmu pomenovanú ako Katarina-Sofia a tam sme sa vydali na výhliadku s barom s názvom Mosebacke Terrassen. Pri pive sme vychutnali výhľad na mesto, hlavne na časť Djurgården, kde sme boli na poludnie.

Po výhliadke nás čakalo rýchle uvedomenie, že to musíme stihnúť na hlavnú stanicu za 15 minút, inak zmeškáme vlak. Takže sme prvý a poslednýkrát použili v Štockholme metro, vlak stihli a premiestnili sa späť do Uppsaly. Večer sme do postele padli viac-menej mŕtvi a ďalší deň bol ten odletový.

Ráno sme sa ešte prešli v Uppsale na krátku prechádzku, pred obedom navštívili Ikeu kvôli ochutnávke guličiek (áno, chutia ako u nás) a následne už aj prepravovali k letisku. Tak, Švédsko, díky a možno nabudúce ;)

Čo ma vo Švédsku prekvapilo:
- jednotné toalety, či ste žena alebo muž, všetci chodia na unisex toalety (okrem IKEA, tam to bolo rozdelené)
- takmer žiadny záujem o huby a ich zbieranie
- vyššie ceny (ale to je v týchto končinách očakávané)
- minimalistický, a predsa vkusný štýl obliekania miestnych
- snaha o úplnú gendrovú korektnosť
- obrovské porcie jedla (aj napriek tým vyšším cenám)

Snáď bola 2.časť rovnako čitateľná ako 1.časť. Keby náhodou nie, tak ma to veľmi mrzí, cestopisy som len začala písať a teším sa na popis nového miesta. Tentokrát o niečo južnejšie...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Fico prosíka Lajčáka... a potom ho zrazu zostrelí

Fico sa pridal ku konšpirátorom.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Danko škodí – lebo môže

Pri oslabenom Smere sa rozlieva ako jed.


Už ste čítali?