Švédsko- Štokholm a (š)Uppsala (1.časť Uppsala)

Autor: Adriána Moré | 28.10.2018 o 10:33 | (upravené 30.10.2018 o 9:26) Karma článku: 1,60 | Prečítané:  570x

Krajina samých Š, aj keď okrem názvu krajiny a hlavného mesta, som už tam nič na Š neobjavila, ale hodilo sa mi to do nadpisu tohto článku. Tento rok sme to trošku "fikli" cez Európu viac ako zvyčajne, a prišlo mi ľúto, to...

...nejakým spôsobom nezachovať (okrem fotiek). Tak poďme teda na to, môj prvý cestovateľský článok na blog.sme :) Prvá časť pobytu bude o našom pobyte v Uppsale, kde sme strávili dokopy 3 dni a osobitnú časť venujem Štokholmu.

Do Švédska sa nám podarilo odísť začiatkom septembra tohto roku a to na 4 dni, leteli sme z Prahy v piatok predpoludním spoločnosťou ČSA. Let trval približne dve hodiny a viac-menej zbehol ako voda. Prileteli sme krátko po obede na letisko Arlanda, čo je letisko presne medzi Uppsalou a Štokholmom. Nás už na letisku čakali kamaráti s príjemným prekvapením a smer Uppsala, kde sme mali práve ubytovanie u kamarátov (ešte raz veľmi pekne ďakujeme!).

Uppsala je univerzitné mestečko (približne 150 000 obyvateľov), plné jazdiacich študentov na bicykli, od hlavného mesta je vzdialené 70 km. Na začiatok musím uviesť dôležitý fakt, na ktorý sa pýta kde-kto mysliac si, že už v septembri tam každý chodí v snehuliach a kabátoch- bolo tam zhruba 18 až 20 stupňov. A nie nemrzli sme! :)

Naše prvé kroky nás po zložení batožiny a ľahkom obede zaviedli nikam inam ako do kaviarne. Bol to jednoznačne logický krok, vzhľadom na to, že počas cesty z letiska som dostala ódu na švedsky dezert s názvom Prinsesstårta (alebo teda Princess Cake, alebo teda Princess Kake, ako som to vyslovovala počas celého pobytu ja- na počudovanie všetci mi rozumeli :). Mesto na mňa pôsobilo čisto, priam stroho bez nejakého špecifického charakteru. Bolo tam zopár častí, kde by som sa potme bála ísť a nedoporučovali nám to ani naši domáci.
 

Piatkové popoludnie sa následne nieslo v príjemnej prechádzke pozdĺž rieky Fyris so zakotvením vo William´s Pub v centre. Následne už padla tma a po únavnom dni sme sa rozhodli zavčasu ľahnúť a pripraviť sa na ďalší deň.
 

Na druhý deň ráno sme sa rozhodli preskúmať zvyšok Uppsaly, na ktorú stačili cca 4 hodinky. Za zmienku stojí katedrála a priľahlé historické uličky so starými budovami.

 

Obed sme si dali v miestnej univerzitnej menze, kde teda nikto nekontroloval, či sme študentmi alebo nie, a hlavne ceny v menze boli veľmi prijateľné aj pre našu malú slovenskú dušičku. Jedlo skvelé, avšak po obede to chcelo niečo sladké. A opäť to vyhrala včerajšia kaviareň neďaleko hradného parku a oproti rybníku s kačkami- Konditori Fågelsången (naozaj veľmi doporučujem!). Môžete si tam kúpiť bezednú kávu/čaj, na výber máte veľké množstvo zákuskov a hlavne nalievať si čistej vody, čo hrdlo ráči (čím by sa mohli inšpirovať mnohé reštaurácie aj u nás).

Deň sa prehupol do druhej polovice a nálada nás trošku nasmerovala mimo mesto, do priľahlého lesíka. Už počas prechádzky v meste som si všímala na trávnatých plochách smelo vykukujúce klobúčiky húb, ktoré okoloidúcich ponechávali chladnými. Nenechávali ale chladnou mňa, vzhľadom na moju hubovú analfabetnosť, som uvítala návrh pána domácého (bývalého skauta a huboznalca), aby sme sa prešli s jednoduchým cieľom- nazbierať hubičky k raňajkám do praženice... (Priznám sa, mala som aj bočný úmysel, naučiť sa o hubách viac a hlavne rozlíšiť svoj obzor aspoň o zopár jedlých...)

Z lesoparku sme po voľnom priestranstve prešli pomedzi voľne pasúce, prenikavo páchnuce ovce. Ktoré boli krotké a zvedavo sa k nám približovali, mysliac si, že máme pre nich v taške pochúťku. Popri ovciach na lúke, už za sebou huby nechávame, taška je plná a vzhľadom na množstvo to vyzerá tak, že praženicu budeme robiť pre 10 ľudí...

Po ovečkách sme sa dostali k prírodnej rezervácii, ktorá sa nachádzal na veľmi miernom kopčeku (našinec by to ani nenazval kopčekom), ale po toľkých rovinách bolo fajn vidieť aspoň náznak výšky ...

Na ceste späť do mesta sme sa zastavili v obchode, nakúpili veci k slávnej praženici, v regáloch našli aj droždie, z ktorého vznikla na večeru domáca pizza Funghi (áno, áno v hlavnej úlhe opäť huby). A na ďalší deň nás ráno čakal vlak smer Štokholm (odkaz na 2.časť bude doplnený v krátkej dobe).

Dúfam, že Vás prvá časť cestovnej série bavila, a ak by ste mali akékoľvek otázky, rada vám ich zodpoviem v komentároch nižšie.
 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kľúčová postava Gorily reportérom SME: Nemôžete sa pýtať

Malchárek je v jednej z akcioviek s finančníkom Siekelom, ktorý je považovaný za sponzora SNS.


Už ste čítali?